Adopcia a pestúnska starostlivosť je ako forma poradenstva poskytovaná rodinám, ktoré sú v rozhodovacej fáze. Osvojenie dieťaťa a náhradná rodinná starostlivosť sa stali otázkou číslo jedna. „Niekedy, keď uvažujem o tom, aké obrovské sú dôsledky vyplývajúce z maličkostí…, som náchylný myslieť si, že niet nijakých maličkostí.“ (Bruce Barton)

Náhradná rodinná starostlivosť

Adopcia a pestúnska starostlivosť sú formy náhradnej rodinnej starostlivosti a veľmi citlivé témy. Prinesú výraznú zmenu do celého rodinného systému. Na túto zmenu je vhodné dobre sa pripraviť. Počas prípravnej fázy je vhodné prebrať všetky zásadné otázky, a preveriť si svoje postoje vo vzťahu k nim.

Poradenstvo v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti je určené pre:
páry, ktoré sa rozhodujú pre osvojenie dieťaťa,
páry, ktoré prechádzajú procesom osvojenia dieťa,
páry, u ktorých už prebehlo osvojenie dieťaťa, ale potrebujú riešiť problém s dieťaťom v súvislosti s osvojením.

Osvojenie dieťaťa

Pri osvojení dieťaťa je veľmi dôležité, aby rodičia boli vysporiadaní so zásadnými témami a otázkami výchovy. Zvládnutie kľúčových otázok tvorí základ úspechu celého procesu. Najmä téma osvojenia často rezonuje opakovane vo významných obdobiach života detí i rodičov. V každom prípade je osvojenie dieťaťa priestor pre rodičov i pre deti. V rodine si deti môžu vytvoriť dôležité citové väzby, prežívať rodičovskú lásku, vzájomnosť, žiť v pocite bezpečia, istoty. Na úspešnosť osvojenia dieťaťa v priebehu života rodiny môžu mať veľký vplyv maličkosti. Popritom, keď sa dejú, nás ani nenapadne, sa nad nimi zamýšľať, či pozastavovať.

Adopcia a pestúnska starostlivosť zo života

Spomínam si na seminár, keď ma pri predstavovaní sa účastníkov, zaujala veta: „Máme jedno osvojené dievča, má 18 rokov.“ V mysli mi  vyskočili otázky: „Ako asi matka vnútorne prijala osvojené dievča? Ako by asi vnímalo vyjadrenie svojej matky osvojené dievča? Na jednej strane je určite pozitívnou skutočnosťou, že matka dokáže otvorene o osvojení hovoriť. Na druhej strane, je prirodzené, že ak rodič prijme osvojené dieťa “za svoje” bez akýchkoľvek výhrad, úplne, potom zrejme s ľahkosťou a jednoducho povie iba: „Máme jednu dcéru.“

Často sa stáva, že si celkom neuvedomujeme ako pôsobí to, čo hovoríme na pocitový svet dieťaťa. Neraz som tiež zažila, keď rodič vysvetľoval v súvislosti s pestúnskou starostlivosťou: “Toto je moje vlastné dieťa, a toto je moje nevlastné dieťa.“  Síce je “moje”, ale “ne-vlastné”. To tiež znamená, že nevlastné dieťa nie je také blízke ako vlastné dieťa. Ten malý zápor a predpona ne- má svoj vplyv na pocity, emócie a prežívanie blízkosti.

Pre dieťa to môže znamenať jeden veľký otáznik: “Som alebo nie som, rodičmi plne milované a bez podmienok prijímané?” A práve táto skutočnosť má mocný vplyv na to, do akej miery je adopcia a pestúnska starostlivosť úspešná. Odráža sa vo vzťahoch medzi rodičmi a deťmi. Najdôležitejšie je pre dieťa zažiť v rodine: bezpodmienečnú lásku a úplné, bezpodmienečné, stopercentné, prijatie.