Rozvod manželstva a rozvodové poradenstvo je priamo orientované na vytvorenie priestoru pre záchranu vzťahu alebo na slušný rozchod. Podať návrh na rozvod manželstva je možné hocikedy, ale zachrániť manželstvo a uskutočniť kroky pre obnovu vzťahu už hocikedy možné nie je. Ak je podanie návrhu na rozvod manželstva volaním partnera o pomoc, tak cesta ešte možná […]

Rozvodové a porozvodové poradenstvo, starostlivosť o deti

Rozvodové a porozvodové poradenstvo zameriava pozornosť partnerov na vyriešenie zásadných otázok, ktoré súvisia s rozchodom a na  rozchod v pokojnej atmosfére. Rozvodom manželstva zaniká partnerský vzťah, na rozdiel od rodičovstva. A práve rozchodom rodičov by deti nemali trpieť. Mali by od svojich rodičov počuť a cítiť, že ich rodičia milujú rovnako, a na tomto ich vzťahu sa nič nemení tým, že rodičia od seba odchádzajú.

Avšak mnohí partneri vnímajú rozchod ako začiatok vzájomného boja. A tento boj “kto z koho” sa prenáša na boj o starostlivosť o deti, styk s dieťaťom, či určenie striedavej starostlivosti. V takomto boji partnerov však nikdy niet víťazov. Vždy sú iba porazení. Najväčšiu porážku a ujmu z boja si odnášajú maloleté deti, ktoré sa mnohokrát stávajú obeťami pomsty rodičov.

A preto je na mieste si pripomenúť slová známeho českého psychológa Zdeňka Matějčeka o rodičovstve:

„Veľmi dôležitým rysom osobnosti vychovávateľa je autorita. Autorita rodičov predstavuje pre dieťa pevný oporný bod v neistom, neznámom, nebezpečnom svete. Rodičia nemusia byť s deťmi stále. Čo deti oveľa viac potrebujú je, aby ich rodičia boli ľuďmi, ktorí za niečo stoja a môžu im byť vzorom. To najkrajšie a najdôležitejšie dávajú rodičia svojmu dieťaťu, keď s ním jednoducho zdieľajú svoj život. Záleží teda na tom, akí rodičia sú, a akí sa dávajú. Rodičia by sa k deťom mali správať čo najúprimnejšie a v rodičovstve by mali nachádzať zábavu, radosť a poučenie. Prosto by si to mali, v tomto dobrom zmysle slova, užiť.“

„Čo je vlastne láska k dieťaťu? Nie je to len nejaké roznežnené prelievanie citov z jednej strany na druhú – je v tom veľa zdravého rozumu a veľa učenia. Učí sa dieťa a učia sa rodičia a všetci ostatní. Je treba rozumieť základným psychickým potrebám dieťaťa, je treba rozumieť jednotlivým fázam jeho vývoja a naviac je treba rozumieť každému dieťaťu v jeho individualite a jedinečnosti. Výchova dieťaťa je tvorivé dielo! Kus pradávnych inštinktov do nás vložených matkou prírodou pred úsvitom dejín, trochu našej ľudskej laickej naivity, trochu praxe našich prababičiek, kus vážnej vedy a veľký kus umenia! A to všetko podložené láskyplným vzájomným vzťahom medzi dieťaťom a tými, ktorí si zaslúžia označenie „jeho ľudia“.